Místa – Špaček, láska, pomsta a nuda – recenze
V kinech od: 18.9.2014
Nový film držiteľa Českého lva (Pouta), režiséra Radima Špačka Místa sa odohráva v malom českom pohraničnom mestečku 90. rokov. Sleduje dvojicu mladíkov Adama a Marka, ktorí trávia dni ničnerobením a navštevujú rozličné opustené „miesta“. Ich nudný život sa zmení až vo chvíli, keď stretnú mladú Annu, ktorá pochádza zo zámožnej rodiny.
Ako vraví oficiálna synopsa, dej sa odohráva na mieste, kde „sa nedá robiť nič, ale zároveň i tak trochu všetko“. Místa preto nemajú žiaden ucelený príbeh, ktorým by previedol diváka i protagonistov. Absencia klasického dramatického trojuholníku a teda ústrednej zápletky dovoľuje vrhnúť nás in medias res, priamo do deja. Stávame sa teda svedkami bezcieľneho putovania hlavnej dvojice po vyľudnených miestach, starých budovách, nočných uliciach a podnikoch. Popri tom však aj bližšie spoznávame hlavného hrdinu Adama (Vladimír Polívka). Ten sa potýka s alkoholizmom svojho otca (Robert Nebřenský) a navštevuje deda (Ivan Romančík starší), ustavične spomínajúceho na minulý režim a hlavne susedov, ktorý si po revolúcii našli nové miesto v spoločnosti. Najviac času preto mimo práce na benzínovej pumpe trávi na potulkách s priateľom Markom (Jan Cina), ktoré najčastejšie končia v miestnej krčme.
Špaček sa do deja snaží prostredníctvom postáv a ich vzťahu k prostrediu vkladať letmé načrtnutie pozorovania rozdielov a porevolučnej uvoľnenosti, spojenej s vplyvom západných trendov (novinka krčmy v podobe obsluhy hore bez, potýčky so Slovákom, zväčšujúce sa rozdiely spoločenských vrstiev). Robí tak však neintuitívne, až nasilu – akoby chcel docieliť dojmu vítaného okorenenia prázdneho deja aj za cenu toho, že je pokus o spoločenský komentár vo výsledku plytký a polopatistický.
Samotný priebeh deja je pomalý a takmer bez výraznejších momentov. Neprítomnosť príbehu zvýrazňuje absentujúcu motiváciu a ciele postáv, ktoré sa len tak pretĺkajú životom. Film tým získava poetický nádych a drží sa ho aj po tom, čo do deja vkĺzne ženský element v podaní Anny (Johana Matoušková), ktorá protagonistom trochu zamotá hlavu. Adam nachádza únik zo vzťahového trojuholníku v romániku so servírkou. Marek naopak začína chodiť s Annou.
S trochou nadsázky by sa dalo povedať, že Radim Špaček pozoruhodne dobre spĺňa štandardy (pod)priemerného zástupcu československej novej vlny. Akokoľvek sa film pokúša hodnoverne zachytiť novú generáciu na prahu novej doby, rozvláčne tempo, nudná réžia a ubíjajúco nezaujímavé (bohužiaľ i nezriedka hlúpe) dialógy výpovednú hodnotu anulujú. Postavy nemajú hĺbku, nesnažia sa získať si divácku pozornosť, ani nie sú zábavné. Nohy filmu podrážajú aj podivné autorské rozhodnutia, ako nepochopiteľné obsadenie Ivana Romančíka staršieho, ktorý po celý čas hovorí po česky s prízvukom, trhajúcim uši. Jakuba Gogála, ktorý si sem zrejme len odbehol v rámci medzery medzi inými projektami, nemá ani cenu komentovať. Všetky problémy, s ktorými sa Adam stretáva sú ako vystrihnuté zo šablóny priemerného tuzemského televízneho seriálu, čo spôsobuje po väčšinu filmu predvídateľnosť deja.
V druhej polovici sa film pokúša o radikálnu zmenu pomocou postavy Anninho otca (Jiří Střébl), ktorý výrazne zasiahne do deja spôsobom ústiacim v tragédiu. Život Adama je náhle obrátený hore nohami, ide mu o život a zároveň túži po pomste. Ako sa film pomaly blíži do konca, začína nadobúdať kontúry dusného thrilleru. Opäť sa však vynárajú kamene úrazu v podobe slabej atmosféry, ktorá nie je priaznivo naklonená potrebného budovaniu napätia. Jiří Střébl v roli bohatého prominenta s mafiánskymi spôsobmi prakticky nemá vinou schématického pojatia postavy čo hrať. Navyše vnútorná premena Adama nie je dva krát uveriteľná a Vladimír Polívka túto hereckú polohu absolútne nezvláda; ani v prvej časti filmu neoslnil. Ostatní sú len osamelými vojakmi v poli, ktorých jediná úloha spočíva vo vytvorení dojmu, že na to mladý Polívka nie je sám. Celá táto dejová línia v konečnom dôsledku pôsobí umelo a vykonštruovane, ako posledný zúfalý krok na získanie si diváka.
Novinka Radima Špačka sa javí ako nevyrovnaný projekt, ktorý si podobne, ako štáb (s výnimkou samotného Špačka) prítomný na exkluzívnej slovenskej predpremiére nie je istý sám sebou a netuší, čím chce, alebo čím by mal byť. Všetky témy a motívy zostávajú len okrajovo naťuknuté, myšlienky povrchné a nedotiahnuté. Ako film, ktorý nemá príbeh zlyháva aj v otázke formy; zaujme snáď len pár záberov opustených stavieb a prírody. Inak však Místa ponúkajú len obsahovo chabú nudu, ktorá ani nemá ambície byť niečím viac alebo ostáva pri nenaplnených sľuboch. Čo je od tak oceňovaného a ambiciózneho tvorca viac než prekvapivé.
Hodnocení autora:
[starreview tpl=16 size=’30‘]
Režie: Radim Špaček
Scénář: Ondřej Štindl
Kamera: Jaromír Kačer
Hudba: David Boulter, Václav Havelka
Hrají: Vladimír Polívka, Johana Matoušková, Jan Cina, Robert Nebřenský, Jiří Štrébl, Jakub Gogál, Ivan Romančík st., Ondřej Malý, Taťjana Medvecká, Martina Černá