Pojedeme k moři – Česká realita okom hravej detskej kamery – recenze
V kinech od: 10. dubna 2014
Český film už nejakú dobu napriek úpornej snahe o zmenu stagnuje na bode mrazu. I keď sa o to mnohí pokúšajú, len skutočne málo tvorcom sa podarí vymaniť zo štafety stereotypných komédií, romantických či občasných kriminálnych filmov, a prispieť niečím vlastným a originálnym. Práve režijný debut Jiřího Mádla, na ktorý hľadeli diváci aj kritici sprvu skôr skepticky a bez veľkých očakávaní (vzhľadom na fakt, že ako herec sa doteraz objavoval zväčša vo vlažne prijímaných komédiách), je takýmto pokusom o vykročenie z anonymného davu. A je nutné dodať, že úspešným.
Pojedeme k moři je príbehom desaťročného chlapca Tomáša (Petr Šimčák), ktorý dostane na narodeniny nový fotoaparát a spraví osudové rozhodnutie – stane sa režisérom vlastného filmu. Naučí sa pracovať s programom na upravovanie filmu, používať strih a rozličné efekty. Zmobilizuje teda kamaráta Harisa (Jan Maršál), a idú sa pokúsiť zachytiť kúsok okolitého sveta. Chlapci zaznamenávajú bežné aj neobyčajné okamihy zo života svojho a svojej rodiny, radosti aj smútky až do chvíle, než si Tomáš všimne zvláštneho správania svojho otca (Ondřej Vetchý). Dostáva sa na stopu veľkého tajomstva…
Od prvej minúty film zaujme najmä po formálnej stránke, ktorá je, jednoducho povedané, niečím iným, než na čo je tuzemský divák navyknutý. Prvou vecou, ktorá padne do oka je u nás neopozeraný koncept „found footage“. Ide o záznam na ručnú kameru, v tomto prípade fotoaparátu Nikon v rukách hlavnej postavy. Kamera sa dostáva na všemožné miesta, je rovnako živou postavou a priamym účastníkom deja, ako aj nestranným pozorovateľom či pomôckou na špehovanie v rukách chlapcov. Umožňuje nám nahliadnuť pod vonkajšiu škrupinu rodinných vzťahov hlavného hrdinu a – čo je pre príbeh dôležité – vidieť dospelý svet z detskej perspektívy. Tomáš nám ako rozprávač predstavuje členov rodiny, kamaráta Harisa, trénera a spolužiakov, či svoju školskú lásku. Sledujeme všetky jeho drobné víťazstvá i neúspechy, ale aj jeho pohľad na problémy, s ktorými sa bežne potýkajú dospelí. Príbeh však stále zostáva lemovaný príjemným a nenúteným humorom.
Približne v polovici sa však film nečakane pretvára do komornej civilnej drámy so sociálnym podtónom. Mádl nestráca jemnocit ani v tejto polohe, a priestor dostávajú skutočne veľké a náročné témy, pri ktorých by mohol film poľahky skĺznuť do primitívneho útoku na city diváka. Forma to však nedovoľuje – deti jednoducho prijímajú a vyrovnávajú sa s mnohými skutočnosti inak. Vďaka tomuto prístupu sa Mádlovi podarilo do filmu dostať viac nápadov a originálnych prvkov, medzi ktoré patrí napríklad veľmi netradičné symbolické, a pritom jednoducho pochopiteľné zobrazenie tragickej udalosti, ktorá Tomáša poznamená navždy. V závere samotný film vrcholí a my spolu s Tomášom konečne odhaľujeme pravdu, ktorú je ťažšie uniesť, ako vysloviť. Predsa sa však dostavuje aj vítaná katarzia v podobe dokonale uspokojujúceho happyendu, ktorý má svoj zmysel. Každé dieťa si predsa želá šťastný koniec, no nie?
Film si udržuje po celý čas príjemne pomalé tempo, nestráca hlavu a ako komédia aj dráma funguje rovnako dobre; zachováva si úroveň a nenudí. Okrem nápaditej réžie výslednému dojmu pomáhajú aj herci, ale hlavne prirodzený a talentovaný mladý neherec Petr Šimčák ako Tomáš Hrobský. Výborní sú aj predstavitelia Tomášových rodičov Ondřej Vetchý a Lucie Trmíková, tradične skvelá je babička v podaní Jaroslavy Pokorné, a potešila aj drobná rolička Miroslava Táborského či „plagátové“ cameo samotného Jiřího Mádla (ktorý sa inak vo filme vôbec neobjaví). Casting sa skutočne vydaril a Petr Šimčák by mohol byť potenciálnou vychádzajúcou hviezdou, pokiaľ sa vyvaruje zaškatuľkovaniu a recyklácii rolí.
Jiří Mádl vkročil do vôd filmovej réžie tou správnou nohou. Zároveň dal impulz k zmene a predovšetkým ukázal, že to ide aj inak – nenáročne, bez vysokých nákladov a pritom inovatívne. Otázkou zostáva, či sa mu podarí pretaviť to, čo niektorí vnímajú ako šťastie začiatočníka aj do úspešnej kariéry filmového tvorcu. Ale ako sám povedal, vrátiť sa pred kameru bude po tejto skúsenosti ťažké.
Hodnocení autora:
[starreview tpl=16 size=’30‘]
Režie a scénář: Jiří Mádl
Kamera: Edita Kainrathová
Hudba: René Rypar
Hrají: Ondřej Vetchý, Jaroslava Pokorná, Jan Maršál, Lucie Trmíková, Michaela Majerníková, Zdeněk Bařinka, Miroslav Táborský
