Pompeje (Pompeii) – Staroveké guilty pleasure – recenze
V kinech od: 20.3.2014
Paul W.S. Anderson sa ešte pred ďalším dojením kravy menom Resident Evil, pustil do trochu odlišného projektu. Sfilmoval veľmi dobre známu katastrofu z obdobia staroveku – erupciu sopky Vezuv, ktorá v roku 79 po Kristovi zahubila tisíce ľudí. Spojenie katastrofického žánru s antickým obdobím je zrejme tým jediným, čím je tento film originálny. Pompeje sú ale filmom, ktorý sa cieľene zameriava na iné kvality.
Príbeh prináša pravdepodobne všetky druhy klišé, aké vo filme existujú. Po brutálnom útoku Rimanov pod vedením Corvusa, je mladý Kelt Milo (Kit Harington zo seriálu Game of Thrones) jediným preživším svojho rodu. Z Mila sa stal otrok a drsný gladiátor, ktorý je po jednom jeho súboji poslaný až do Pompejí, aby zmeral svoje sily s gladiátorom Atticom. Tomu chýba do slobody už len jediné víťazstvo. Cestou do Pompejí sa vďaka jeho schopnosti milosrdne zabíjať kone zoznámi s dcérou vysoko postaveného obyvateľa Pompejí – Cassiou.
Sujet skutočne ničím neprekvapí. Milo je zo začiatku ako nováčik a konkurencia ostatných gladiátorov vo väzeňskom prostredí ohrozený, a z úhlavného nepriateľa sa stáva najlepší priateľ. Chce pomstiť svoju rodinu a popritom sa zaľúbi do Cassie. Herci túto klišoidnosť zvládajú dobre, a preto sa nestane, že by bola nejaká scéna vyslovene trápna. Ich výkoný sú slušné a uveriteľné. Dojem kazí iba hrozný český dabing. Ten sa ale dá nejako prežiť. Rímske prostredie, budovy, kostýmy a všetko, čo k tomu patrí, sú veľmi atraktívne. Čo sa týka tohto, milovníci Gladiátora alebo seriálu Spartacus si prídu na svoje. Film pomerne pravidelne ponúka aj slušnú dávku akcie. Je ale škoda, že Pompeje sa vydali cestou prístupnosti väčšej skupine divákov. Absencia krvi bije do očí hlavne v súboji v aréne, ale aj v iných scénach. Súboje tak postrádaju realistickosť a pocit „drsného staroveku“. Niekedy dokonca pôsobia až trochu smiešne. Takto film pôsobí trochu neadekvátne k danému obdobiu.
V Pompejách samozrejme nie sú rôzni štatisti či vedci, ktorí by predpovedali blížiacu sa katastrofu, alebo by strašili ľuďí rôznymi grafmi, výpočtami, či štatistikami, ako to býva v katastrofickom žánre zvykom. Rozprávanie pripravuje diváka na blížiacu sa katastrofu pomocou rôznych záberov na menšie zemetrasenia, prepady pôdy, vystrašené zvieratá a samotnej sopky Vezuv. Približne po hodine príde to, na čo všetci čakajú. V tejto časti sa film stáva skutočne zábavným. Vyniká hlavne skvelými efektami. Deštrukcia rôznych antických budov je skutočne pôsobivá, až ohromujúca. Film má slušné tempo a „epickému feelingu“ dopomáha aj dobrá hudba. Tá sa dobre počúva a zároveň vystihuje hlavné spojenie filmu, teda Starovek a katastrofický film. Prekvapilo ma aj kvalitné 3D. Je tu pomerne hojne prítomné, najmä v druhej polovici filmu. 3D je prítomné v podobe zábleskov svetla, padajúcich sopečných kráterov, neustále lietajúceho popola, či deštrukcie budov. Pompeje sa tak stávajú kvalitným guilty pleasure popcornovým filmom. Vizuálnej pôsobivosti je tu dosť, ale filmu by určite nezaškodilo, kebyže je jej tu viac. Po čase sa totiž aj dokonca počas výbuchu sopky film dostáva na svoju vlnu klišoidnosti, a samotná katastrofa sa dostáva do pozadia.
Pokiaľ hľadáte oddychový film, pri ktorom nemusíte rozmýšľať (či dokonca ani čítať), chcete si užiť kvalitné efekty s dobrým 3D, máte radi katastrofické filmy a starovekú Rímsku ríšu a nezáleží vám na tom, že príbeh ste už videli nespočetnekrát, tak sú Pompeje tým pravým filmom pre vás.
CSFD IMDb Hrají v kinech v Praze
Hodnocení autora:
[starreview tpl=16 size=’30‘]
Režie: Paul W.S. Anderson
Scénář: Janet Scott Batchler, Lee Batchler, Michael Robert Johnson
Kamera: Glen MacPherson
Hudba: Clinton Shorter
Hrají: Emily Browning, Kit Harington, Kiefer Sutherland, Carrie-Anne Moss, Jessica Lucas, Adewale Akinnuoye-Agbaje, Jared Harris, Paz Vega, Currie Graham, Sasha Roiz
